Ubúda rôznorodej pastvy pre včely, ale pribúda vírusov, pesticídov a parazitov, ktoré ich napádajú, hovorí Róbert Chlebo zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Je opeľujúci hmyz v ohrození?
Áno, môžeme hovoriť o globálnom úbytku opeľovačov. Medzi ohrozené opeľovače nepatrí len včela medonosná, ale aj stovky ďalších druhov „včiel“, ako napríklad samotárske včely či čmele.
Prečo sú opeľovače dôležité?
Opeľovanie zabezpečuje v celosvetovom meradle reprodukciu troch štvrtín kvitnúcich rastlín a v rôznej miere ovplyvňuje úrody troch štvrtín poľnohospodárskych plodín. Výrazné znižovanie populácií voľne žijúcich opeľovačov v kombinácii so zvýšenými úhynmi kultúrne chovaných včelstiev preto vyvolávajú obavy týkajúce sa potravinovej bezpečnosti.
Svet sa v dôsledku globalizácie a postupujúcich technológií rýchlo mení. Čo opeľovače ohrozuje v dnešnom svete najviac?
Predovšetkým zmeny klímy a využívania krajiny, intenzifikácia poľnohospodárstva, nové systémové pesticídy a patogény pôsobiace na včely, vrátane nových invazívnych škodcov a nových RNA vírusov.
Zrejme najvýznamnejším opeľovačom nielen na Slovensku, ale aj v globálnom meradle je včela medonosná. Čo ohrozuje najviac ju?
Nekontrolovateľné úhyny. Nezriedka dosiahnu v zime aj 30 percent, pričom akceptovateľná úroveň je desať percent. Rovnako tak sa vyskytuje znižovanie kondície včelstiev a ich úhyny aj počas produkčnej sezóny, teda zvyčajne od marca do augusta.
Čo je najčastejšou príčinou týchto úhynov?
S úhynom včiel sa počas sezóny stretne každý včelár. Stanoviť jednoznačnú príčinu nie je možné. Z dostupných vedeckých údajov možno usúdiť, že najviac k tomu prispieva znížená imunita spôsobená najmä nevyváženou výživou, pesticídmi a parazitáciou klieštikom. Dostatok rôznorodých zdrojov peľu bez záťažových látok kladne ovplyvňuje výskyt prospešných mikroorganizmov v zažívacom trakte včiel.
Prečo je zloženie včelej výživy také dôležité?
Látky obsiahnuté v peli, nektári a propolise vzbudzujú detoxikačné gény včely. Masívne používanie náhradných krmív, ako sú sacharózové alebo fruktózové sirupy či peľové náhradky, ohrozujú schopnosť včiel prirodzene sa vyrovnať s pesticídmi či chorobami. Dočasný nedostatok včelej pastvy obmedzí alebo pozastaví kladenie vajíčok matkou, čo sa následne prejaví v menšom množstve vybehnutých robotníc, nedostatkom peľu, mladušiek na kŕmenie plodu a zníženou letovou aktivitou.
Ako sa včely snažia riešiť nedostatok potravy?
Často reagujú tak, že vylietajú zbierať potravu skôr, ako je to bežné, čím narušia deľbu práce vo včelstve. Ak sa mladé robotnice stanú lietavkami priskoro, je tu vysoké riziko ich uhynutia počas prvých výletov za potravou, čo sa následne môže prejaviť rýchlym zoslabnutím až úplným kolapsom včelstiev.
Môžu včely uhynúť aj preto, že situáciu podcení včelár?
Ak vo včelstve, prípadne v okolí, nájdeme veľké množstvo mŕtvoliek, príčinou bola najčastejšie choroba alebo nekvalitné zimné zásoby. Ak sú mŕtve včely zasunuté v bunkách plástu, zahynuli od hladu. Zásoby pritom môžu byť v inej časti úľa prítomné, len sa za nimi včely nedokázali presunúť.
Prečo to nedokážu?
Najčastejšie je to následok náhleho ochladenia, pričom robotnice zostali ohrievať úvodné porcie plodu. Podpisuje sa na tom mnoho faktorov – od imunity, cez klieštika až po vplyv prostredia.
Prečo sa dostupnosť a kvalita včelej pastvy vytráca?
Spôsobuje to nástup intenzívneho poľnohospodárstva. Ako príklady zmien v poľnohospodárstve môžeme uviesť nástup umelých hnojív, ktoré vytlačili z osevných postupov strukoviny, masívne používanie herbicídov brániacich rastu kvitnúcich burín na poliach a ich okrajoch, kosba krmovín ešte pred ich rozkvetom za účelom zvýšenia obsahu bielkovín, aplikácia dusíkatých hnojív na pasienkoch podporujúcich rast tráv na úkor kvitnúcich rastlín a podobne. Viac, ako celkové množstvo kvitnúcich rastlín, vplýva na využívanie pastvy včelami ich druhová pestrosť.
Spomenuli ste, že druhým faktorom, ktorý najviac prispieva k úhynu včiel, sú pesticídy. V poľnohospodársky využívanej krajine sa im ale včely nevyhnú. Ktoré pesticídy a ako ohrozujú včely?
Zo širokej škály pesticídov včelárstvo najviac negatívne ovplyvňujú insekticídy [prostriedky proti hmyzu, pozn. red.], ktoré môžu lietavky včelstiev pri priamom zásahu zabiť, fungicídy [prostriedky na ničenie húb a plesní, pozn. red.] zvyšujúce toxicitu iných, súbežne sa vyskytujúcich cudzorodých látok, ďalej herbicídy [chemické prostriedky na ničenie buriny, pozn. red.] ovplyvňujúce rozvoj včelstiev a nepriamo redukujúce rôznorodosť potravinových zdrojov. Otravy môžu spôsobovať nielen pesticídy používané v rastlinnej, ale aj v živočíšnej výrobe, ako sú akaricídy [prostriedky na ničenie roztočov, pozn. red.] vnášané do úľového prostredia samotnými včelármi pri znižovaní početnosti klieštika, či insekticídy používané pri chove dobytka alebo oviec.
Presuňme sa k poslednému faktoru z tých, ktoré najviac ohrozujú včely. Povedzte nám niečo o klieštiku.
Roztoč klieštik včelí Varroa destructor je najbežnejším parazitom prítomným v každom jednom včelstve na Slovensku. Dospelé samičky klieštika prioritne konzumujú tukové teleso včiel, čím spôsobujú priame poškodenie organizmu včely. Tukové teleso včiel je akýmsi ekvivalentom pečene cicavcov a je nevyhnutné pre fungovanie imunity, detoxikáciu pesticídov, úspešné prezimovanie a niekoľko ďalších základných procesov pri zdravých včelách. Klieštik ovplyvňuje aj zloženie prospešnej črevnej mikroflóry včiel a slúži ako hlavný prenášač viacerých vírusov, z ktorých mnohé zotrvávajú v stave bez klinických príznakov až do prekonania kritickej hladiny premnoženia klieštika.
Tá nastáva kedy?
Začiatkom 80-tych rokov nemusela mať ani prítomnosť rádovo tisícov klieštikov v jednom včelstve dramatický priebeh. V súčasnosti sa za prahovú hodnotu prežitia včelstva považuje 10-percentná miera invazívnosti, čiže tisíc klieštikov na 10 000 dospelých včiel.
Ako možno klieštika vo včelstvách eliminovať?
Je to jediná nákaza včiel, na ktorú sú vo včelárstve registrované liečivá. Počas sezóny, keď je vo včelstve prítomný med, je možné používať len prírodné, biologicky odbúrateľné účinné látky. V Európe sa najčastejšie používa kombinácia kyseliny mravčej v lete a kyseliny štaveľovej na jeseň. Tá je niekedy kombinovaná aj s letným liečením rastlinnými silicami.
Ako často treba včely liečiť?
V súčasnosti si nevystačíme s jedným jesenným preliečením ako v časoch príchodu klieštika na naše územie v druhej polovici 20. storočia. Populácia klieštika v letnom období zvyčajne skráti životnosť liahnucich sa včiel natoľko, že početnosť dlhovekých včiel na jeseň nie je dostatočná na úspešné prezimovanie. Skracovanie dĺžky života včiel urýchľujú ďalšie synergicky pôsobiace faktory, ktoré neboli v posledných desaťročiach až také výrazné, predovšetkým nedostatok peľu a už spomínané nové systémové pesticídy.
Máme na Slovensku vírusové choroby včelieho plodu a dospelých včiel? Ak áno, aké?
Začiatkom roku 2020 ponúkol Slovenský zväz včelárov možnosť detekcie chorôb prítomných v mŕtvolkách včiel z uhynutých včelstiev. Zaujímavé je zistenie, že na rozdiel od väčšiny ostatných štátov na Slovensku nedominuje „letálny“ vírus DWV-A [vírus deformovaných krídel, pozn. red.], ale ABPV. V názve vírusu akútnej paralýzy včiel ABPV je potrebné zdôrazniť práve termín „akútny“.
Čo znamená toto slovo v kontexte vírusu?
Vírus je natoľko infekčný, že nakazené včely hynú zvyčajne ešte skôr, než sa stihne paralýza prejaviť u väčšieho počtu včiel, ktoré by vedel včelár spozorovať. V slovenských vzorkách analyzovaných na jar tohto roku bol prítomný takmer v každej zásielke mŕtvoliek.
Ako teda možno spozorovať, že včelstvo napadol vírus?
Pred úľmi sa na konci sezóny objavujú lezúce a trasúce sa včely, ochrnuté pravdepodobne v dôsledku vírusov paralýzy včiel, a to buď akútnej (ABPV), alebo chronickej (CBPV). Systematika včelích vírusov nie je ustálená, plošná detekcia vírusov sa bežne nevykonáva, nakoľko je drahá a vírusy sa všeobecne nepovažujú za hlavnú, ale až sekundárnu príčinu úhynov včelstiev.
Aj ľudstvo čelí v súčasnosti koronavírusu a vieme, aké ťažké je nájsť liek. Existujú spôsoby, ako liečiť vírusy včiel?
Antivirotiká majú veľa nežiaducich účinkov a aj u ľudí sa aplikujú len, ak zlyhajú iné spôsoby liečby. Preto sa nedá očakávať, že by sa v dohľadnej dobe nejaké antivirotikum začalo používať práve u včiel. Navyše opakujem, že vírusy trvalo prítomné vo väčšine našich včelstiev zvyčajne len dokončia dielo skazy spôsobené premnoženou populáciou klieštika alebo prítomnosťou nozémy.
Vyskytujú sa na Slovensku aj iné extrémne infekčné choroby, ktorým sa nedá zabrániť inak než utratením napadnutých včelstiev?
Áno. Ide o bakteriálne choroby mor a hniloba včelieho plodu, pričom druhá menovaná nákaza sa vyskytla na Slovensku opätovne v roku 2020 po dlhých rokoch absencie na našom území.
Monitorujú sa úhyny včelstiev na Slovensku?
Počas sezóny sa čiastočné výpadky včelstiev bežne nahradzujú vytváraním nových včelstiev. Sledovanie sezónnych strát je preto problematické. Štandardne sa teda sledujú najmä mimosezónne výpadky včelstiev, ku ktorým dochádza v období od ich poslednej kontroly pred zazimovaním, teda od septembra až októbra, až do obdobia prvých preletov včelstiev vo februári či marci. Tieto straty včelstiev sa monitorujú prostredníctvom jednotných štandardizovaných dotazníkov vo viacerých krajinách sveta, v súčasnosti je zúčastnených krajín 35 a patrí k nim aj Slovensko. Link na vstup do dotazníka sa zverejňuje cez Obežník Slovenského zväzu včelárov, preposiela sa aj ostatným včelárskym združeniam. Býva tiež zverejnený na hlavných včelárskych fórach a na sociálnych sieťach.
Čo vyplýva z týchto dotazníkov?
Až do sezóny 2017/2018 úhyny nepresiahli všeobecne akceptovateľnú úroveň zimnej mortality včelstiev do 10 percent. Počas týchto rokov sme patrili medzi krajiny s podpriemernými výpadkami, keďže v mnohých regiónoch Európy boli referované nezriedka až 30-percentné úhyny včelstiev. Situácia sa však začína meniť aj u nás, od sezóny 2018/2019 prekračujú priemerné úrovne zimných úhynov 15-percentnú hranicu.
Spomenuli sme už nedostatok potravy, klieštika či vírusy. Nejde však o problémy, ktorým by sa skúsený včelár vedel vyhnúť?
K výpadkom dochádza aj u skúsených včelárov, kde sa nepredpokladá zanedbanie základných zásad správneho vedenia včelstiev. Až na pár výnimiek však priamu príčinu úhynu včelstiev nie je možné stanoviť. Podieľa sa na tom mnoho faktorov, pričom ani jeden z nich nie je zodpovedný za všetky úhyny v určitom časovom úseku a v určitom regióne. Ak by bola príčina jednotná, výskyt uhynutých včelstiev by vykazoval jasnú spätosť s konkrétnym regiónom, krajinným typom či spôsobmi liečenia klieštikovitosti. Zvyčajne sa na stratách včelstiev podieľa viacero faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.
Aké ďalšie ohrozenia číhajú na naše včelstvá?
Otázny zostáva vplyv elektromagnetického znečistenia životného prostredia.
Ako môžu včelári predchádzať úhynom včiel?
Zrejme nebudeme nikdy schopní odhaliť viacnásobné vzájomné interakcie rôznych záťažových látok a chorôb včelstiev. Zaužívaná včelárska prax bráni prirodzenému výberu preferujúcemu odolnosť voči chorobám, pričom do praxe prichádzajú neustále aj nové patogény, ktoré sa môžu objaviť aj úplne nečakane.
Do dnešných dní neexistuje žiadny konsenzus v otázke, čo je možné považovať za zdravé včelstvo. Aj napriek niekoľkoročnému monitoringu u nás, ale aj v iných krajinách, nie sú odborníci stále schopní presne zodpovedať všetky otázky, ktoré zo strát včelstiev vyplývajú. Presné príčiny mortality je možné stanoviť len v prípade, že sa z určitej časti populácie včelstiev pravidelne odoberajú a analyzujú vzorky počas dlhšieho časového obdobia, a zároveň je pravidelne monitorovaný ich zdravotný a kondičný stav. Z viacerých monitorovacích projektov vyplýva, že jedinou, takpovediac smrteľnou, kombináciou pre včely je spomínaná kombinácia klieštika a ním prenášaných verzií niektorých vírusov. Zo strany včelárov je hlavná úloha jasná – prispôsobiť zásahy proti klieštikovosti a ostatným chorobám neustále sa meniacim podmienkam životného prostredia.
Môžu opeľujúcemu hmyzu pomôcť aj nevčelári?
Áno. Každý človek na Slovensku vie pomôcť včelám a ostatným druhom opeľovačov – stačí, ak prispeje k vysádzaniu kvitnúcich bylín či drevín. To by vyriešilo otázku prevencie nutričného stresu a znižovania imunity včelstiev.
Nepriamo vie podporiť včely a včelárov aj kúpou lokálne vyprodukovaných medov, keďže bežný slovenský ani európsky včelár nedokáže konkurovať cenám dovozových medov a náhradám medu pochádzajúcim z mimoeurópskeho prostredia. Potešilo by nás tiež, keby nová pripravovaná Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) brala ohľad na ochranu opeľujúceho hmyzu. SZV a organizácia BeeLife pripravila dokument „SPP pre opeľovače – Príležitosti pre opeľujúci hmyz v budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike“, ktorý si môžu záujemci nájsť na stránkach vcelari.sk.